Na začiatok je potrebné pripomenúť si, aká je podstata prejavu dystónie. Určite ste sa stretli s tvrdením, že príčina vzniku dystónie nie je známa, existujú však niektoré genetické a iné predpoklady (úrazy, následky iných ochorení…). Aj keď nám nie sú dnes presne známe príčiny vzniku, vieme, ako sa dystónia prejavuje a aký je mechanizmus vzniku spazmov. 

Mozog, ako hlavný počítač nášho tela vysiela z nejasných príčin vo veľkom množstve impulzy, ktoré inervujú kostrové svaly. Môže ich vysielať len do určitých svalov (z čoho vzniká napríklad cervikálna dystónia, blefarospazmus…), alebo ich vysiela do všetkých kostrových svalov v stochastickom (náhodnom) intervale, či do stochastických svalových partií (generalizovaná dystónia). Hoci v súčasnosti nemáme na trhu liečivá, ktoré by dokázali tieto impulzy cielene antagonizovať (rušiť), v rámci terapie využívame také liečivá, ktoré sa uplatnili pri podobných diagnózach a fungujú na rôznych úrovniach aj pri dystónii. Niektoré liečivá (klonazepam- Rivotril) pôsobia aj v centrálnom nervovom systéme, preto nás okrem zbavenia dystonickej bolesti uspávajú. Je dôležité uvedomiť si, že dystonická bolesť nie je príčinou dystónie, ale jej následkom. Pri nadmernej inervácii svalov prejavujúcich sa spazmami (sťahmi) dochádza k mikropatologickým zmenám, metabolickej nedostatočnosti a k unaveniu svalu, čo sa prejaví bolesťou. Je to jednoduché – ak ubehneme maratón, nohy nás budú samozrejme bolieť. Rovnako je to aj s dystonickými svalmi, ktoré sú veľmi často, až permanentne napnuté kvôli skratovej inervácii. 

Ako by bolo možné zrušiť nadmernú inerváciu svalov? Nerv inervuje sval skrze tzv. nervovosvalovú platničku, kde uvoľňuje acetylcholín. Acetycholín je taká látka, ktorá sa naviaže na sval a vyvolá spazmus (sťah svalu). Okrem tohoto „nahnevaného“ nervu (stimulujúci interneurón) existuje tiež utlmujúci interneurón, ktorý má opačný efekt. Z uvedeného sú zjavné dva možné spôsoby, ako znížiť nadmernú inerváciu svalstva – buď zvýšime utlmujúcu vlastnosť neurónov, alebo znížime dráždivosť „nahnevaných“ neurónov.  

Ak chceme znížiť dráždivosť nahnevaných neurónov, musíme využiť niečo, čo dokáže zrušiť uvoľňovanie acetylcholínu z neurónov. A práve takto dokážeme využiť náš botulotoxín. Botulotoxín je toxín, ktorý uvoľňujú do svojho okolia baktérie Clostridium butulinum. 

Ako sme dospeli k využitiu botulotoxínu? 

Zhruba v roku 1896 sa objavila otrava botulotoxínom, kedy sa ľudia otrávili domácou šunkou. Prejavy otravy boli označené spoločným názvom „botulizmus“, ktorý sa prejavoval spočiatku potením, bolesťou brucha a zvracaním. Neskôr, keď botulotoxín postihol nervové vlákna, otrávený pacient bol mierne paralyzovaný, očné viečka mu nápadne klesli a mal problémy s prehĺtaním. Čo sa vlastne stalo? 

Ako sa neskôr ukázalo, botulotoxín vedie k blokáde nervovosvalovej platničky tým, že pozastavuje syntézu a uvoľňovanie acetylcholínu. A práve touto blokádou sa „nadmerný“ acetylcholín antagonizuje (vyruší) a nedôjde k prenosu nervového vzruchu do svalu. 

Poznanie uvedeného mechanizmu účinku otvorilo dvere novým možnostiam liečby spastických prejavov rôznych ochorení a chronických poškodení. V súčasnosti vám už samozrejme pri použití botulotoxínu v rámci terapie dystonických prejavov nehrozí jedenie pokazenej šunky. Neurológ používa veľmi čisté a bezpečné extrakty botulotoxínu, ktoré vpichuje len lokálne do dystonických svalov. Vďaka zázračnému jedu, ktorý bol objavený v podstate náhodne, dokážeme zdolať bolesti na približne 3 až 4 mesiace. A prečo len tak krátko? Botulotoxín je postupne eliminovaný, telo si totiž vytvorí protilátky a obranným mechanizmom jed metabolizuje. Po tomto období je však možné aplikáciu botulotoxínu zopakovať. 

Dávid Ferko